VPLYV SOCIÁLNO-DEMOGRAFICKÝCH UKAZOVATEĽOV NA VÝSKYT SYNDRÓMU VYHORENIA U SESTIER NA SLOVENSKU
AFFECT OF SOCIO-DEMOGRAPHIC CHARAKTERISTICS TO INCIDENCY OF BURNOUT SYNDROME OF NURSES STAFF IN SLOVAKIA
Lucia Dimunová
Ústav Ošetrovateľstva, Lekárska fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
Súhrn
Zvýšená psychická záťaž vedie k syndrómu vyhorenia. V povolaní sestry ako u pomáhajúcej profesie je tento trend stúpajúci. Cieľom výskumu bolo zistiť vzťah medzi syndrómom vyhorenia a vybranými sociálno-demografickými ukazovateľmi u sestier. Vzorku respondentov tvorilo 585 sestier pracujúcich v 12 zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Metódou bol štandardne používaný dotazník Maslach Burnout Inventory (MBI). Súvislosť medzi vzdelaním a syndrómom vyhorenia bola dokazovaná ANOVA testom, vzťah medzi vekom a syndrómom vyhorenia Studentovým t-testom. Výsledky výskumu nepotvrdili štatisticky významný vzťah medzi vekom, vzdelaním a syndrómom vyhorenia u sestier. Potvrdil sa však vzťah medzi syndrómom vyhorenia a sociálno-demografickým ukazovateľom - miesto bydliska (mesto, vidiek)v celkovom skóre (MBI - p ≤ 0.01), v subškále emocionálne vyčerpanie (ee - p ≤ 0.05) a v subškále – osobné uspokojenie (pa - p ≤ 0.001). V subškále depersonalizácia sa nepotvrdil štatisticky významný rozdiel medzi syndrómom vyhorenia a sociálno-demografickými ukazovateľmi u sestier.
Summary
Increase psychical load admit to burnout syndrome. Nurses have an increase risk to suffer for burnout syndrome. The main aim of the research was to find relation between burnout syndrome and specific social-demographic factors. In our research participated 585 nurses working in 12 different hospitals in Slovakia. Used method in our research was standardizing questionnaire MBI. Context between scholling and burnout syndrome was evidenced by ANOVA test, relation between age and burnout syndrome was evidenced by Student t-test. Results of our research did not approve statistic correlation between age, schooling but our results approve relation between burnout syndrome and specific social determinant - establishment(town, village) in global score(MBI - p ≤ 0.01), in subscale emocional exhaustion (ee - p ≤ 0.05) a v subscale – personal accomplishment (pa - p ≤ 0.001). In subscale depersonalisation did not evidence statistical significant difference between burnout syndrome and social-demographic characteristics of nursing staff.
Kľúčové slová
syndróm vyhorenia, sestry, emocionálne vyčerpanie, stres
Keys words
Burnout syndrom, Nurses, Emotional exhaustion, Stress
Úvod
Profesia lekára a práca sestry sú v našej stredoeurópskej kultúre vysoko eticky hodnotené. Haškovcová (1985, s. 137) tvrdí, že táto spoločenská prestíž vytvára na lekárov a sestry psychický tlak, ovplyvňuje ich sebaobraz a profesionálnu identitu a prispieva k vzniku syndrómov charakteristických pre pomáhajúce profesie. Syndróm vyhorenia (angl. Burnout), je „súborom symptómov vedúcich k oslabeniu psychického stavu všeobecne spájaného s chronickým stresom obsahujúci vyčerpanie, depersonalizáciu a znížený osobný výkon“ (Rabin, Feldman, Kaplan, 1999, s. 159-169). Na vznik syndrómu vyhorenia sa podieľa mnoho okolností. Niektoré súvisia so samotnou prácou, iné so zvládaním a riešením problémov a ďalšie sa týkajú individuálnych vlastností človeka. „Pocit vyhorenia predstavuje intermediárny dôsledok viacerých rizikových faktorov“.(Kovářová, Ďurďovičová, 2006, s. 15)
Cieľ práce
Hlavným výskumným zámerom bolo zistenie výskytu rozdielov vo vybraných sociálno-demografických ukazovateľoch vo vzťahu k syndrómu vyhorenia u sestier pracujúcich v rôznych typoch zdravotníckych zariadení v košickom regióne v Slovenskej republike.
Súbor a metodika
Výskum sme realizovali v roku 2007. Výber vzorky respondentov bol zámerný. Tvorilo ju 585 sestier pracujúcich v ambulantnej a lôžkovej časti dvanástich zdravotníckych zariadení, v jednozmennej, dvoj a trojzmennej prevádzke. Na splnenie stanoveného cieľa sme si vybrali štandardne používaný dotazník Maslach Burnout Inventory (MBI, Maslach, 2003). Tento 22 položkový dotazník tvoria tri subškály: emocionálne vyčerpanie, depersonalizácia a osobné uspokojenie. Prvé dve subškály sú ladené negatívne a subškála osobného uspokojenia je ladená pozitívne. Cieľ výskumu bol zameraný na zisťovanie rozdielov vo výskyte syndrómu vyhorenia z hľadiska sociálno-demografických ukazovateľov ako sú: pohlavie, vek, vzdelanie, rodinný stav (vydatá, slobodná, žijúca s rodičmi, deťmi, miesto bydliska (mesto, vidiek) v komunite sestier vzhľadom k tomu, že tieto determinanty boli skúmané u iných profesií. Na spracovanie získaných údajov sme použili deskriptívnu štatistiku, Studentov t-test a analýzu rozptylu ANOVU. Údaje sú spracované a analyzované v programe SPSS 14.0.
Výsledky
Podľa pohlavia skúmaný súbor tvorilo 569 (97,3%) žien a 15 (2,7%) mužov a 1 (0,1%) respondent tento údaj neuviedol. Keďže prevažnú časť súboru tvorili ženy táto premenná nebola ďalej sledovaná. Priemerný vek respondentov bol 37,57±9,61 pričom rozpätie bolo 21 až 59 rokov. Vzdelanie respondentov sme špecifikovali podľa ukončeného štúdia na strednej zdravotníckej škole (35,4% respondentov), pomaturitného špecializačného štúdia (22,2% respondentov), vyššieho odborného vzdelania (25,1% respondentov) a ukončeného vysokoškolského vzdelania (17,3% respondentov).Súbor nie je rovnomerne rozložený, ale skupiny respondentov sú štatisticky porovnateľné. Demografický popis sociálnych ukazovateľov je znázornený v tabuľke č.1. V skúmanom súbore sestier košického regiónu sa nepotvrdil štatisticky významný vzťah medzi syndrómom vyhorenia a vekom sestier (Pearsonov korelačný koeficient). Vzťah medzi syndrómom vyhorenia a vzdelaním sestier je znázornený v tabuľke č.2. Štatistická významnosť sa nepotvrdila ani v tomto prípade t.z. stupeň vzdelania neovplyvňuje výskyt syndrómu vyhorenia u sestier. Rozdiely vo vybraných sociálno-demografických ukazovateľoch vo vzťahu k syndrómu vyhorenia uvádzame v tabuľke č.3. Ľudia žijúci na vidieku majú štatisticky významne vyššie skóre syndrómu vyhorenia v celkovom skóre (MBI), v subškále emocionálne vyčerpanie (ee) a v subškále – osobné uspokojenie (pa) než ľudia žijúci v meste. V subškále depersonalizácia (dp) sa nepotvrdil štatisticky významný rozdiel medzi syndrómom vyhorenia a sociálno-demografickými ukazovateľmi.
Tabuľka č.1 Sociálno-demografické ukazovatele respondentov
| Sociálno-demografické ukazovatele |
n=585 |
% |
| žijem s manželom |
398 |
68,0 |
| žijem s rodičmi |
147 |
25,1 |
| žijem sám (a) |
54 |
9,2 |
| žijem s dieťaťom |
349 |
59,7 |
| žijem v meste |
398 |
68,0 |
| žijem na vidieku |
168 |
28,7 |
| žijem v rodinnom dome |
211 |
36,1 |
| žijem v byte |
373 |
63,8 |
Tabuľka č.2 Vzťah medzi syndrómom vyhorenia a vzdelaním sestier
| Syndróm vyhorenia |
Vzdelanie |
SZŠ
x ± SD |
PŠŠ
x ± SD |
VOV
x ± SD |
Bc.,Mgr.
x ± SD |
ANOVA
(Scheffe) |
| ee |
23,54 ± >9,02 |
23,50 ± 10,44 |
21,68 ± 9,21 |
22,49 ± 9,57 |
F=1,327 n.s. |
| dp |
8,10 ± 5,48 |
7,43 ± 5,56 |
7,44 ± 5,43 |
7,96 ± 5,80 |
F=0,611 n.s |
| pa |
17,74 ± 7,38 |
18,24 ± 8,05 |
17,45 ± 6,88 |
17,33 ± 6,94 |
F=0,611 n.s. |
| MBI |
49,38 ± 14,06 |
49,28 ± 17,16 |
46,58 ± 15,19 |
47,79 ± 15,87 |
F=1,134n.s. |
Poznámky:
* p ≤ 0.05 ** p ≤ 0.01 *** p ≤ 0.001
ee – subškála MBI - emocionálne vyčerpanie
dp – subškála MBI – depersonalizácia
pa – subškála MBI – osobné uspokojenie
MBI – celkové skóre
n.s. – non significant
Tabuľka č.3 Vzťah medzi syndrómom vyhorenia a sociálno-demografickými ukazovateľmi
| sociálno-demografické premenné |
ee
x- ± SD |
dp
x- ± SD |
pa
x- ± SD |
MBI
x- ± SD |
| žijete s manželom: |
| áno |
22,90 ± 9,62 |
7,64 ±5,46 |
17,68 ±7,14 |
48,24 ±15,48 |
| nie |
22,82 ± 9,27 |
8,01 ±5,72 |
17,80 ± 7,71 |
48,61 ±15,24 |
| t- hodnota |
0,103 |
-0,746 |
- 0,175 |
-0,268 |
| žijete s rodičmi: |
| áno |
23,67 ± 10,19 |
7,95 ± 5,82 |
18,47 ± 7,53 |
50,08 ± 16,27 |
| nie |
22,59 ± 9,26 |
7,68 ± 5,44 |
17,50 ± 7,21 |
47,78 ±15,07 |
| t- hodnota |
1,171 |
0,499 |
1,374 |
1,537 |
| žijete sama |
| áno |
21,34 ± 9,14 |
7,22 ± 5,18 |
17,14 ± 7,38 |
45,74 ± 14,59 |
| nie |
23,04 ± 9,55 |
7,80 ± 5,58 |
17,81 ± 7,31 |
48,66 ± 15,50 |
| t- hodnota |
-1,226 |
-0,735 |
-0,635 |
-1,326 |
| žijete s dieťaťom(mi): |
| áno |
23,05 ± 9,14 |
7,65 ± 5,51 |
17,58 ± 7,09 |
48,23 ± 14,88 |
| nie |
22,59 ± 10,04 |
7,88 ± 5,57 |
17,89 ± 7,68 |
48,38 ± 16,15 |
| t- hodnota |
0,571 |
-0,491 |
-0,483 |
-0,066 |
| žijete v meste: |
| áno |
22,60 ± 9,25 |
7,74 ± 5,67 |
17,04 ± 7,4 |
47,38 ± 14,96 |
| nie |
23,51 ± 10,04 |
7,79 ± 5,22 |
19,19 ± 7,08 |
50,48 ± 16,18 |
| t- hodnota |
-1,06 |
-0,103 |
-3,27 *** |
-2,23 * |
| žijete v dome: |
| áno |
24,07 ± 9,82 |
7,69 ± 5,21 |
19,13 ± 6,99 |
50,88 ± 15,42 |
| nie |
22,20 ± 9,26 |
7,78 ± 5,71 |
16,93 ± 7,40 |
46,95 ± 15,21 |
| t- hodnota |
2,26 * |
-0,22 |
3,47 *** |
2,95 ** |
Poznámky:
* p ≤ 0.05 ** p ≤ 0.01 *** p ≤ 0.001
ee – subškála MBI - emocionálne vyčerpanie
dp – subškála MBI – depersonalizácia
pa – subškála MBI – osobné uspokojenie
Diskusia
V odbornej literatúre je možné nájsť množstvo prác, ktoré sa zaoberali skúmaním výskytu syndrómu vyhorenia v rôznych profesiách. Tento syndróm postihuje ošetrovateľský personál, lekárov, ale aj ľudí s nemedicínskymi profesiami(Šrámka, Kilíková, 2006, s.420). Berešová (2006, s.22) vo svojej práci analyzovala vzťah medzi syndrómom vyhorenia a spôsobom výkonu práce sociálnych pracovníkov. Zistila, že až 50% sociálnych pracovníkov vykazuje prítomnosť syndrómu vyhorenia rôznej intenzity. V roku 2006 (Ahola a kol.)bola prezentovaná štúdia „Fínske Zdravie 2000“, ktorej autori skúmali súvislosť medzi sociálno-demografickými ukazovateľmi (vek, pohlavie, stav, zamestnanie)a výskytom syndrómu vyhorenia v populácii s využitím MBI. Táto štúdia potvrdila, že syndróm vyhorenia sa vo všeobecnosti môže vyskytovať vo všetkých typoch profesií. Nižší stupeň vzdelania ako i nižší sociálny status sa potvrdili ako možný rizikový faktor výskytu syndrómu vyhorenia u žien. U mužov bol ako rizikový faktor potvrdený stav (slobodný, rozvedený, vdovec). V rámci výskytu syndrómu vyhorenia u sestier pracujúcich na psychiatrických oddeleniach v Aténskych nemocniciach (Adali a kol., 2003) bol potvrdený vplyv veku na výskyt syndrómu vyhorenia v subškále osobné uspokojenie. V maďarskej štúdii (Piko, 2005) pohlavie, vek a vzdelanie označili ako prediktory depersonalizácie. V našej štúdii sa nepotvrdila štatistická významnosť predpokladaného vplyvu veku a vzdelania na vznik syndrómu vyhorenia u sestier. Avšak potvrdil sa štatisticky významný vzťah medzi miestom bydliska sestier a výskytom syndrómu vyhorenia. Jedná sa o subškálu emocionálneho vyčerpania (ee), osobného uspokojenia (pa)a celkového skóre (MBI). Výskyt syndrómu vyhorenia sa častejšie potvrdil u ľudí žijúcich na vidieku. Štúdie takéhoto typu so zameraním na daný demografický ukazovateľ sme v literatúre nenašli.
Záver
Všetky poznatky o výskyte syndrómu vyhorenia v populácii a konkrétne u sestier ako najpočetnejšej skupiny zdravotníckych pracovníkov sú dôležité pre stratégiu ovplyvňovania vzniku rizika a poškodenia zdravia.
Prínosom pre ošetrovateľskú prax je preskúmaná oblasť sociálno-demografických ukazovateľov vo vzťahu k syndrómu vyhorenia u sestier. Výsledky tejto štúdie sa môžu stať podkladom pre realizáciu ďalších výskumov v ošetrovateľstve.
Zoznam bibliografických odkazov
ADALI, E. et al. 2003. Burnout in psychiatric nursing personnel in Greek hospital. European Journal of psychiatry. 2003, vol. 21, no.2, p. 29-37. ISSN 0213-6163.
AHOLA,K. et al. 2006. Burnout in the generál population – Results from Finnish Health 2000 Study. Social psychiatry and psychiatric epidemiology. 2006, vol.43, no.3, p. 11-17. ISSN 0933-7954.
BÉREŠOVÁ, A. 2006. Burnout syndróm a depresia v profesii sociálnych pracovníkov. Zdravotníctvo a sociálna práca. 2006, roč.1, č.1, s. 18 -22. ISSN 1336-9326.
HAŠKOVCOVÁ, H. 1985. Spoutaný život. 1. vyd. Praha: Panorama, 1985. 376 s.
KOVÁŘOVÁ, M., ĎURĎOVIČOVÁ, S. 2006. Čo spôsobuje vysokú mieru vyhorenia u sestier. Zdravotníctvo a sociálna práca. 2006, roč. 1, č.2, s.15-19. ISSN 1336-9326.
MASLACH, C. 2003. Job burnout: New directions in research and intervention. Current Directions in Psychological Science. 2003, vol. 22, no.5, p. 189-192. ISSN 0963-7214
PICO, BF. 2006. Burnout, role conflict, job satisfaction and psychosocial health among Hungarian health care staff: A questionnare survey. International Journal of Nursing Studies. 2006, vol. 43, n.3, p.311-318. ISSN 0020-7489.
RABIN, S., FELDMAN, D., KAPLAN, Z. 1992. Stress and intervention strategies in mental health professionals. British Journal of Medical Psychology.1999, vol. 72, no.2, p. 159 – 169. ISSN 0021-843X.
ŠRÁMKA, M., KILÍKOVÁ, M. 2006. Eliminácia možností syndrómu vyhorenia v zdravotnícve. In Sborník V. Jihočeské ošetřovatelské dny s medzinárodní účastí. České Budějovice, 2006, s. 420-423. ISBN 80-7440-884-7.
VANDY, D.C., SUKEN, L.H., SLOANE, D.M., CLARKE, S.P., VARGAS, D. 2004. Nurse Burnout and Patient Satisfaction. Medical care. 2004, vol.42, no.2,s. 57-66. ISSN 0025-7079.
Kontakt na autora:
PhDr. Lucia Dimunová
Ústav Ošetrovateľstva LF
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
Tr. SNP č.1
040 01 Košice, Slovensko
dimunova@lf.upjs.sk